POŽEHNANIE KRÍŽA A SLÁVENIE SVÄTEJ OMŠE NA HORE BUTKOV

14. 9. 2013

Slávnosť požehnania kríža a slávenie svätej omše za účasti 10 kňazov a asi 150 veriacich sa konalo dňa 14. septembra 2013, teda na sviatok povýšenia Svätého kríža.

Homíliu, ktorú predniesol páter Elias Vella počas slávenia svätej omše, začal osobným vyznaním:

„SOM UŽ TAKMER 50 ROKOV KŇAZOM A VŽDY SOM SLÁVIL SVIATOK POVÝŠENIA SVÄTÉHO KRÍŽA... ALE NIKDY SOM TÚTO SLÁVNOSŤ NESLÁVIL TAKÝM VÝRAZNÝM SPÔSOBOM AKO DNES.“

Svätá omša na hore Butkov s pátrom Eliasom Vellom bola úchvatná. Na úvod nikto nepostrehol nič zvláštne, iba to, že k poľnému oltáru prichádza nábožný kňaz. Aj keď neurobil pri požehnaní kríža a sv. omši nič zvláštne, jeho zrozumiteľný hlas, vychádzajúci z jeho duchovného vnútra si podmanil všetkých prítomných. Tí sa ocitli v duchovnom prostredí, ktoré doteraz nezažili. Tak sa vyjadrovali a písomné svedectvá predložili nielen laici, ale aj kňazi v dlhoročnej kňažskej službe.

Úžasný rámec vytvorilo aj počasie, keď sa počas omše menili scenérie od ponorenia sa celého údolia do nepriehľadnej hmly i mierneho dažďa, cez prenikanie slnečných lúčov až po ožiarenie krajiny slnkom aj s dominantnou dúhou na oblohe.

V úvodnom príhovore, na pôde Považskej cementárne, generálny riaditeľ Anton Barcík konštatoval: „Mentalita súčasnej spoločnosti, podporovaná agresívnymi liberálnymi médiami, sa vyhýba krížu. Orientuje sa predovšetkým na lacné, skratkovité a falošné cesty, akoby život neprinášal obmedzenia, príkoria a vôbec žiadne problémy.

Každodenná realita však potvrdzuje, že snaha vyhnúť sa krížu nikde nevedie, iba na scestie. Každý z nás vo svojom živote naráža na prekážky a ťažkosti bez ohľadu na to, kde sa v ľudskej hierarchii nachádza - či riadi, alebo je podriadený, či je za katedrou alebo v laviciach, prípadne je za oltárom alebo pred ním atď. Životné kríže patria ku každodenným skúškam každého z nás. Nevieme však objektívne posúdiť, kto má ľahší či ťažší kríž, pokiaľ nie sme osobne konfrontovaní s konkrétnymi situáciami, prípadne konkrétny kríž sami nenesieme. Viacerí sa ku krížu utiekajú, až keď sa dostanú na životné križovatky, aj to často iba potajme. A pri blížiacom sa konci života sa ku krížu ako k nádeji záchrany obracajú aj takí, ktorí ho vo svojom živote ignorovali.“

V silných duchovných príhovoroch pátra Eliasa Vellu zazneli aj tieto slová:

„Tak Ťa, Pane, prosím, aby si požehnal tento kríž, ktorý je položený na tomto vrchu. Vzhliadni na všetkých, ktorí z ktorejkoľvek strany upnú zrak na tento kríž. Nech je tento kríž zdrojom požehnania pre všetkých, ktorí sa naň pozrú.

A tak sme tu, môj Pane. Pozeráme sa na Teba a Ty sa pozeráš na nás. Pozeráš sa na každého jedného z nás. Lebo my pred Tebou nie sme čísla. Ty nás všetkých poznáš, každého jedného, i po mene. Sme pre Teba vzácni. Lebo sme boli vykúpení Tvojou krvou. Požehnaj nás, môj Pane.

Môj Pane, požehnaj toto miesto, nech sa stane malou svätyňou, z ktorej bude zostupovať množstvo hojností, milostí na mnohých ľudí.

Nech tento kríž požehná všetky dediny a všetky mestá, ktoré sa nachádzajú v okolí.

A nech sa tento kríž stane znamením pre všetkých tých, ktorí tu bývajú - kresťanským znakom. Aby každého presvedčil, že veríme, že bez Teba nie sme schopní urobiť nič. A nech požehnanie tohto kríža je požehnaním aj pre nás všetkých, ktorí sa tu nachádzame. Požehnaj nás všetkých, môj Pane. Aby sme sa stali všetci ohlasovateľmi kríža.“

Ďalší deň, 15. septembra 2013, počas raňajok s pátrom Eliasom Vellom na chate Cementár v Belušských Slatinách, pani Sue Farrugia odovzdala staviteľom kríža takúto informáciu:

„Na slávnosti požehnania kríža a svätej omši na hore Butkov bol s nami prítomný aj Ján Pavol II. Účasť svätca na duchovnej slávnosti bola účasťou na požehnaní kríža nad celým Slovanstvom.“