S prípravnými prácami, súvisiacimi so stavbou kríža, začala Považská cementáreň, a. s. Ladce v II. štvrťroku 2013. Novopostavený monumentálny kríž spolu so skalou, v ktorej je ukotvený, meria 12 metrov a je postavený v nadmorskej výške 584 m n.m.
V srdci kríža sú umiestnené vzácne relikvie dreva Svätého kríža.
V otvore do skaly (relikviári) zo strany do údolia Považia je umiestnený kamienok, ktorý sa uvoľnil pri poslednej renovácii otvoru, v ktorom stál na Golgote Kristov kríž. Tento kamienok z Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme je dar pre kríž na hore Butkov od arcidiecézy v Košiciach. Na hore Butkov je teda kúsok Jeruzalema a to mimoriadne vzácny kúsok skaly, na ktorej bol porazený diabol.
Z druhej strany skaly je modlitba:
Všemohúci a láskavý Bože, Ty si prameňom všetkého požehnania, preto Ťa pri tomto kríži - znamení najväčšej lásky, obety a víťazstva milosrdného Ježiša Krista - postavenom z vďačnosti na Tvoju slávu, prosíme:
Požehnaj našu prácu, nech dielo našich rúk a nášho umu prispieva k spoločnému dobru, aby sme si slúžili navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti;
Požehnaj nás, naše rodiny, našich blízkych a požehnaj celé Slovensko, aby sme sa stali požehnaním jedni druhým. Príď Duchu Svätý do našich životov, naplň naše srdcia svojimi milosťami a daj, aby sme v Ježišovom mene svetu ponúkli dar svojej pravej viery;
Vypočuj naše prosby a prosby svätcov nášho národa, zvlášť príhovor nebeskej Matky a milosrdne zachráň našu krajinu pred všetkým zlom viditeľným i neviditeľným, pred katastrofami, vojnami, pred stratou pravej viery a morálky;
Odstráň všetky prekážky, ktoré by mohli byť medzi nami a Tebou, aby sme Ťa viac milovali a prijímali od Teba pokoj, lásku, radosť, ktoré nám ponúkaš skrze Eucharistiu. Daj, aby sme Tvojmu krížu ostali navždy verní. Amen.
Požehnanie kríža a slávenie svätej omše na hore Butkov
Slávnosť požehnania kríža a slávenie svätej omše za účasti 10 kňazov a asi 150 veriacich sa konalo dňa 14. septembra 2013, teda na sviatok povýšenia Svätého kríža.
Homíliu, ktorú predniesol páter Elias Vella počas slávenia svätej omše, začal osobným vyznaním:
„Som už takmer 50 rokov kňazom a vždy som slávil tento sviatok povýšenia svätého kríža. Ale nikdy som túto slávnosť neslávil takým výrazným spôsobom ako dnes.“
Svätá omša na hore Butkov s pátrom Eliasom Vellom bola úchvatná. Na úvod nikto nepostrehol nič zvláštne iba to, že k poľnému oltáru prichádza nábožný kňaz. Aj keď neurobil pri požehnaní kríža a sv. omši nič zvláštne, jeho zrozumiteľný hlas, vychádzajúci z jeho duchovného vnútra, si podmanil všetkých prítomných, ktorí sa ocitli v duchovnom prostredí, ktoré doteraz nezažili. Tak sa vyjadrovali i písomné svedectvá, ktoré predložili nielen laici, ale aj kňazi v dlhoročnej kňazskej službe.
Úžasný rámec vytvorilo aj počasie, keď sa počas omše menili scenérie od ponorenia celého údolia do nepriehľadnej hmly, mierneho dažďa, prenikania slnečných lúčov až po ožiarenie krajiny slnkom a s dominantnou dúhou na oblohe.
V úvodnom príhovore, na pôde Považskej cementárne, generálny riaditeľ Anton Barcík konštatoval:
„Mentalita súčasnej spoločnosti, podporovaná agresívnymi liberálnymi médiami, sa vyhýba krížu. Orientuje sa predovšetkým na lacné, skratkovité a falošné cesty, akoby život neprinášal obmedzenia, príkoria a vôbec žiadne problémy.
Každodenná realita však potvrdzuje, že snaha vyhnúť sa krížu nikde nevedie, iba na scestie. Každý z nás vo svojom živote naráža na prekážky a ťažkosti a to bez ohľadu na to, kde sa v ľudskej hierarchii nachádza, tj. či riadi, či je podriadený, či je za katedrou alebo v laviciach, resp. či je za oltárom alebo pred ním atď., atď. Životné kríže patria ku každodenným skúškam každého z nás. Nevieme však objektívne posúdiť či má ten či onen ľahší či ťažší kríž, pokiaľ nie sme s konkrétnymi situáciami osobne konfrontovaní, resp. pokiaľ konkrétny kríž sami nenesieme. Viacerí sa ku krížu utiekajú až keď sa dostanú na životné križovatky a to často iba potajme. Pri blížiacom sa konci života sa ku krížu ako k nádeji záchrany obracajú aj takí, ktorí ho vo svojom živote ignorovali.“
V silných duchovných príhovoroch pátra Eliasa Vellu zazneli aj tieto slová:
„Tak Ťa Pane prosím, aby si požehnal tento kríž, ktorý je položený na tomto vrchu. Vzhliadni na všetkých, ktorí z ktorejkoľvek strany upnú zrak na tento kríž. Nech tento kríž je zdrojom požehnania pre všetkých, ktorí sa naň pozrú. Nech tento kríž je zdrojom obrátenia pre všetkých tých, ktorí sa naň pozrú.
A tak sme tu, môj Pane. Pozeráme sa na Teba a Ty sa pozeráš na nás. Pozeráš sa na každého jedného z nás. Lebo my pred Tebou nie sme čísla. Ty nás všetkých poznáš, každého jedného, i po mene. Sme pre Teba vzácni. Lebo sme boli vykúpení Tvojou krvou. Požehnaj nás, môj Pane.
Môj Pane, požehnaj toto miesto a nech sa toto miesto stane malou svätyňou, z ktorej bude zostupovať množstvo hojností, milostí na mnohých ľudí. Nech tento kríž požehná všetky dediny a všetky mestá, ktoré sa nachádzajú v okolí.
A nech sa tento kríž stane znamením pre všetkých tých, ktorí tu bývajú - kresťanským znakom. Aby každého presvedčil v to, že veríme, že bez Teba nie sme schopní urobiť nič. A nech požehnanie tohto kríža je požehnaním aj pre nás všetkých, ktorí sa tu nachádzame. Požehnaj nás všetkých, môj Pane. Aby sme sa stali všetci ohlasovateľmi kríža.“
Ďalší deň, 15. septembra 2013, počas raňajok s pátrom Eliasom Vellom na chate Cementár v Belušských Slatinách, pani Sue Farrugia odovzdala staviteľom kríža takúto informáciu:
„Na slávnosti požehnania kríža a svätej omši na hore Butkov bol s nami prítomný aj Ján Pavol II. Svoju prítomnosť na duchovnej slávnosti vnímal ako účasť na požehnaní kríža nad celým Slovanstvom.“
